Michaelu (meno sme kvôli ochrane zmenili), sympatickú maminu, sme navštívili u nej doma ešte v máji, kde nás pohotovo pohostila kávou. Jej najmladšia, dcérka škôlkarka, okolo nás veselo štebotala a chcela sa s nami hrať. Zariadenie v byte bolo skromné. Sociálny byt, ktorý Michaele pridelil Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, bol novinkou v živote mladej ženy. Spolu so sociálnou pracovníčkou Máriou Hausovou z Bratislavskej arcidiecéznej charity počúvame Michaelin životný príbeh. Už v začiatkoch nemal ideálny štart, bola vychovávaná v náhradnej rodine. V čom Michaele pomáha charita v hlavnom meste a v čom konkrétne ju posúvajú sociálni pracovníci? Jedna, dve kocky cukru do kávy, a ponárame sa do Michaelinho rozprávania.
Pred narodením tretieho dieťatka sa Michaela popri zamestnaní v gastronómii, herni, dostala k užívaniu drog. „Hanbila som sa, že drogujem. Žila som v práci, v ktorej si neukazujete fotky detí, ale otvoríte šuflík a nájdete tam marihuanu, pervitín, kokaín a môžete si vybrať čo chcete. V takom zamestnaní som pracovala. Bolo otázkou času, kedy do toho padnem…,“ spomína smutne mladá žena na krízové momenty, ktoré jej obrátili život naruby. „Teraz, s odstupom času, to neberiem ako svoje prekliatie alebo čosi podobné. Vďaka tomu, čo sa stalo, sa deje so mnou zmena teraz.“ Michaela tvrdí, že psychické problémy mala už dávno pred užívaním drog, no nevedela o tom. Drogy jej zdravotný stav len zhoršili. „Predtým som nemala problém s alkoholom alebo nebodaj s drogami. Ale robila som čašníčku. Prácu barman, čašník, barista som využívala preto, lebo bola veľmi dobre platená. Teraz keby ma niekto zavolal, poď robiť čašníčku, odmietnem, už nikdy v živote. Mám na to iba zlé spomienky.“
Michaelu sme v Bratislavskej arcidiecéznej charite podporovali celý rok. Na pravidelných osobných stretnutiach sociálni pracovníci s Michaelou riešili a riešia bežné problémy, starosti či komplikácie v živote, ktoré prirodzene nastávajú. To, čo sa iní môžu a majú príležitosť učiť v živote postupne – vďaka bezpečnej výchove, podpore rodiny, dobrému a podnetnému vzdelávaniu, sme učili aj Michaelu. V rozprávaní Michaelinho príbehu nechceme zachádzať do detailov, rešpektujeme jej súkromie. Faktom ostáva, že Michaela nemala ideálny štart do života, rodičia ju opustili a má náhradnú mamu. V charite sme Michaelu podporovali vo vzdelávaní, vybavovaní dokumentov kvôli práci, úradom, školským zariadeniam. Keď bolo potrebné, dodávali sme Michaele aj trvanlivé potraviny či pred sv. Mikulášom aj sladké prekvapenia pre jej deti. Michaelu sme zaraďovali do viacerých našich projektov, napríklad aj do Zbierky školských pomôcok (celonárodnú zbierku zastrešuje Slovenská katolícka charita) projektu Krok za krokom k zamestnaniu… Pravdaže, v Bratislave nie sme jediná organizácia, ktorá počas krízy poskytla Michaele pomoc, v minulosti to boli zdravotnícke zariadenia aj zariadenia núdzového bývania či aktuálne pomoc mesta. V rámci našej Bratislavskej arcidiecéznej charity išlo o sociálne poradenstvo, sprevádzanie, materiálnu aj potravinovú pomoc a podporu pri vzdelávaní.
Z tímu Bratislavskej arcidiecéznej charity sa Michaela stretávala, či už u seba doma alebo v našich priestoroch na Kapitulskej ulici 4 v Bratislave, najmä so sociálnou pracovníčkou Máriou Hausovou. Tá Michaelu vyzdvihuje najmä za jej odhodlanie posúvať sa dopredu. „Michaela veľmi rada chodí aj na osobné stretnutia, dodržiava termíny aj úlohy, na ktorých sa dohodneme. Teší ma, že keď sa jej niečo podarí, tak sa mi príde pochváliť, pozdieľať sa, neozýva sa len keď niečo potrebuje.“ Michaela si váži podporu charity aj prácu sociálnej pracovníčky a pomoc nezneužíva. „Majka nie je len moja sociálna pracovníčka, ale povedala by som, že je niečo ako moja staršia sestra. Vo viacerých veciach mi radí a podporuje ma. So všetkým, s čím dôjdem, ma pochváli. Baví ma za ňou prísť s dobrými správami, čo som za posledný týždeň či mesiac dokázala vybaviť alebo urobiť. Poviem jej, aký mám ďalší nápad a vždy ma veľmi podporuje. Teší ma to. Hľadáme možnosti, ako sa dajú veci vyriešiť,“ potvrdzuje Michaela a dodáva: „Veľmi mi pomohol aj sociálny pracovník Tomáš. Keď mi bol pridelený tento byt, bola som v panike. Čo mám robiť? Prišiel skôr. Rozhodla som sa ísť do školy, rozmýšľala som teda, pôjdem do školy alebo do práce? Pán Tomáš mi pomohol urobiť si životopis. Začala som si hľadať prácu na polovičný úväzok. Keď som ešte bola ubytovaná v Bráne do života, už tam mi moja sociálna povedala, Michaela školu potrebujete ako soľ. To dáme… Preto som nešla úplne do práce, chodím aj do školy.“
Michaela sa dnes učí narábať s tým, čo má, je húževnatá, lepšie pozná svoje potreby, limity, aj čo ju baví a teší. Z detských či mladíckych skúseností a zážitkov sa snaží poučiť, neopakovať to, čo jej škodí, jednoducho Michaela si chce budovať a udržať to, po čom túži. Postarať sa o deti, žiť pekný život a byť osožná aj pre druhých. Michaela tento rok študovala, má v pláne si dokončiť maturitu, ktorú v minulosti nechcete prerušila v závere prvého tehotenstva. I keď má zdravotné problémy, snaží sa aj kvôli zabezpečeniu rodiny pracovať, aktuálne pracuje v nemocnici v hlavnom meste ako upratovačka, má stabilný príjem. „Raz by som chcela ísť na vysokú školu, študovať špeciálnu pedagogiku. Chcem pracovať s deťmi, ktoré mali podobné problémy ako som mala ja,“ dodáva Michaela s túžbou v hlase.
SÚČASNOSŤ: Michaela je dnes už, ako tomu hovoríme my, zastabilizovaná. „Teší ma, že sme s ňou mohli prácu sociálnej pomoci ukončiť. To je najväčší úspech sociálneho pracovníka, dodáva na záver Mária Hausová z Bratislavskej arcidiecéznej charity.
