Nové projekty, viac zamestnancov, snaha o flexibilnú pomoc pre cudzincov aj Slovákov v kríze, podpora nových komunitných aktivít v bratislavskej arcidiecéze. Akým smerom sa vydala Bratislavská arcidiecézna charita (BACH) a čím žila tento rok odpovedá jej riaditeľ Boris Hrdý.
Stretávame sa pred vyhlásením Zbierky na charitu v kostoloch, aktuálne arci/diecézne charity pod záštitou Slovenskej katolíckej charity realizujú online kampaň na podporu zbierky v kostoloch aj online priestore. Prečo je Zbierka na charitu aj pre Bratislavskú arcidiecéznu charitu dôležitá?
Aby charita mohla realizovať svoje aktivity v prospech odkázaných ľudí, sú nevyhnutné finančné prostriedky. A tie vieme získavať rôznymi spôsobmi. Jeden z nich je aj účasť veriacich, ktorí podporujú zbierku v kostoloch, a teda napĺňajú dávať almužnu tým, ktorí ju potrebujú. Pre nás je zbierka dôležitá aj preto, že vieme podporiť aktivity, ktoré sa realizujú v celej diecéze. Vieme tak zapájať ľudí priamo do aktivít, ktoré chceme robiť a do pomoci, ktorú potrebujú ľudia v daných komunitách, lokalitách a farnostiach. Nie je to teda len o tom, že Bratislavská arcidiecézna charita vyzbiera peniaze, ktoré potom používa na to, aby ona vykonávala služby, ale volá aj do služby charitného diela všetkých, ktorí sú členmi spoločenstva kresťanov, spoločenstva veriacich, ale aj tých, ktorí sú ochotní na tomto diele spolupracovať na celom území arcidiecézy.
Čo sa vám už podarilo za posledné tri roky online darcovstva podporiť? Bolo tu obdobie pandémie, neskôr vás zasiahol príval utečencov z Ukrajiny a teraz vidíte u klientov, že kríza a zdražovanie potravín zhoršuje ich životné podmienky.
Už sú to takmer tri roky od začiatku pandémie, kedy sme dokázali zrealizovať projekt Pošli tašku, ktorý bol podporou pre seniorov. Tí boli ohrození nákazou covidu-19 a museli zostávať doma. Seniorom sme pomáhali zrealizovať nákupy. A takto postupne, na krízy, ktoré prichádzali a prichádzajú, sa snažíme reagovať. A vieme to robiť i vďaka darcom, ktorí nás podporujú aj v online zbierke. Spustili sme projekt CreoCaritas, ktorý je práve podporou aktivít v miestnych komunitách, kde najlepšie, v spoločenstve ľudí alebo v organizácii, ktorá pôsobí na danom území, ľudia vedia o tom, kto a akú pomoc potrebuje. V CreoCaritas sme podporili viacero projektov, či už sociálny taxík alebo aktivity, ktoré smerujú na podporu seniorov alebo na podporu spoločenstva ako takého, na jeho stretávanie, vzdelávacie, športové aktivity, ktoré zapájajú dospelých aj deti, ktoré sú v núdzi. Za dva roky išlo o 33 projektov. Do CreoCaritas 2022 sme vložili 30 000 eur a 2 270 eur na administratívne náklady, podporili sme 16 projektov v hodnote 25 450 Eur. Zvyšok zase budeme navrhovať použiť v CreoCaritas 2023.
Informujete aj o podporovaní projektov, ktoré prepájajú spoluprácu farských charít alebo iných organizácií s ďalšími organizáciami, spoločenstvami, združeniami. Prečo idete týmto smerom? Aká je vaša vízia?
V priestore pomáhajúcich organizácií je sieťovanie nevyhnutné. Vedieť o sebe, akým spôsobom pracujeme. Základnou charakteristikou, ktorú pomáhajúca organizácia musí napĺňať je byť zapojená v sieti. A pre Bratislavskú arcidiecéznu charitu to považujeme aj za jednu z kľúčových úloh, ktorú máme mať a chceme mať: aby sme tú sieť vytvárali my a boli jej garantom.
Aké organizácie alebo spoločenstvá sú aktuálne v sieti, Bratislavskej arcidiecéznej charite?
Spomenuté farské charity, organizácie občianskeho sektora, neziskové organizácie, sú to obce, v Bratislave napríklad magistrát a ďalšie mestá, s ktorými sa snažíme spolupracovať a vytvárať sieť pomoci, ktorej chceme byť súčasťou.
Poďme sa pozrieť na to, ako ste peniaze využívali a ako ste pomáhali. V čom bol určujúci tento rok?
Smer určila vojna na Ukrajine koncom februára a začali sme aj my reagovať na potreby, ktoré súviseli s príchodom odídencov z Ukrajiny. A to je hlavná téma, ktorá určuje naše aktivity, zmenila nám vlastne aj celé zameranie; v našich podmienkach nám vytvára priestor, aby sme dokázali reagovať pružnejšie. Práve aj Zbierka na charitu nám vytvára voľný budget, ktorý vieme využívať práve vtedy, keď je potrebný.
Čiže ste charita, ktorá sa vie prispôsobiť meniacim sa okolnostiam?
Neviem, či môžem povedať, že sme, ale takou by sme chceli byť. A o to sa snažíme. Dnes sa svet mení, mysleli sme si, že po covide si trošku vydýchneme a prišla ďalšia kríza, ktorá nás učí, že treba byť pripravení práve na takéto situácie. Aj na to, že ľudia budú, aj tí naši, nielen tí, ktorí prichádzajú z Ukrajiny, budú potrebovať pomoc práve v dôsledku kríz, ktoré tu máme. A teda aj na toto chceme vedieť zareagovať. Lebo to nie je vždy len o už zaužívaných spôsoboch ako pomáhať, ale treba hľadať nové formy. Práve Svätý Otec František hovorí, že musíme byť kreatívni v pomoci.
Čo charita potrebuje, keď chce byť flexibilnou v pomoci? Čo už máte naštartované a čo naopak ešte potrebujete rozbehnúť a budete k tomu smerovať?
Tak samozrejme, že dôležité sú ľudské zdroje. To je jedna z najväčších požiadaviek, ktoré máme aj pri kríze, ktorá začala s vojnou na Ukrajine. Ukázalo sa, že veľa vecí sa postavilo na dobrovoľníkoch, nakoniec ako aj predtým v projekte Pošli tašku, ale potom tá potreba trvá. Čím ďalej tým viac sa dobrovoľníci unavia a nie je možné kontinuitu, odbornosť a profesionalitu, ktorú si služba vyžaduje, postaviť na dobrovoľníkoch a dlhodobo ju udržať. Čiže sú to najmä personálne zdroje, ktoré potrebujeme a je to aj odborná stránka ľudí, ktorí sa venujú starostlivosti o ľudí.
Rozrástla sa Bratislavská arcidiecézna charita za posledné roky?
Áno. To je jedna z najpríjemnejších zistení krízy. Rozšírili sme sa personálne aj aktivitami, ktoré robíme.
Akých ľudí ste prijali?
Sú to sociálni pracovníci, aj ľudia, ktorí sú odborníci v oblasti starostlivosti o ľudí mimo trhu práce. Takže sa staráme aj o našich ľudí žijúcich na Slovensku. V novom projekte Krok za krokom pomáhame aj im. Prijali sme teda rôznu paletu ľudí, vrátane bežnej profesie, zamestnali sme aj dve osoby z Ukrajiny.
Poďme hovoriť konkrétne o službách, ktoré tento rok vznikli. Ako ste začali pomáhať práve odídencom z Ukrajiny? Aké boli prvé kroky, s kým ste sa spojili a ako je to dnes?
Snažili sme sa hľadať utečencom ubytovanie, spojili sme sa s internátom, ktorý je vo vlastníctve arcidiecézy, Svoradov internát, kde sme vytvorili podmienky pre približne 10 ľudí. V spolupráci s magistrátom sme sa zapojili do Veľkokapacitného centra na Bottovej, kde sme pomáhali materiálne, najmä hygienou, všetkým tým, ktorí prichádzali, utečencom z Ukrajiny, sme rozdávali balíčky pre prvý čas v hlavnom meste. Zároveň sme využili našu možnosť pomáhať materiálne, ktorú sme realizovali aj predtým. V Centre solidarity sme začali vydávať materiálnu pomoc, hygienu, ktorú sme tiež dostali vďaka štedrým darcom. Postupne sme začali pomáhať ľuďom aj s hľadaním si nejakých možností na Slovensku, ako teda fungovať, ako si v našich podmienkach zabezpečiť príjem, ktorý môže pomôcť. Začali sme vzdelávať v jazyku, vyučujeme slovenský jazyk. Postupne pokračujeme ďalej.
Bratislavská arcidiecézna charita má tiež nový priestor, v budove na Kapitulskej ulici v Starom Meste. Tam tiež ponúkate pomoc Ukrajincom?
Je to priestor, kde okrem pomoci ľuďom z Ukrajiny, tiež už prebiehajú kurzy slovenského jazyka, tak realizujeme aj projekt Krok za krokom, ktorý je zameraný práve na ľudí mimo trhu práce s nízkym vzdelaním. Teda tých sa snažíme umiestniť na trh práce, zamestnať ich.
Dodnes pôsobíte vo Veľkokapacitnom asistenčnom centre, koľko tam máte svojich zamestnancov?
Momentálne sú tam dvaja ľudia zamestnaní, ktorí majú na starosti sklad materiálnych vecí a hygieny a ich pravidelný výdaj.
Ako je to s projektom Pošli tašku, ktorý ste spustili na začiatku pandémie?
Projekt Pošli tašku sa zmenil v čase ukrajinskej krízy na Pošli tašku Ukrajine. Keď bolo potrebné ponúkať základné hygienické potreby a potraviny, tak sme všetky prostriedky a dary, ktoré sme získali v Pošli taške, používali práve na to, aby sme zabezpečili takúto pomoc. Tá fungovala dlhodobo od februára až podnes v prospech Ukrajiniek a Ukrajincov. Aktuálne ale medzi seniormi vzniká potreba, ktorí práve túto pomoc potrebujú, či už z dôvodu konfliktu na Ukrajine, alebo inflačnej krízy, krízy energií, a tak sa práve na seniorov chceme zamerať.
Čiže opäť sa navraciate k pomoci seniorom cez projekt Pošli tašku?
Takto by sme to chceli. Dnes sa chceme v projekte Pošli tašku prioritne sústreďovať na seniorov a postupne na ďalšie skupiny, napríklad na zdravotne znevýhodnených, tak ako to bolo v minulosti.
Čoraz viac ľudí sa ocitá pod hranicou chudoby, charita pomáha materiálne aj potravinami, zase vás čaká potravinová zbiera v Tesco predajniach. Je toto pre vás priorita? Plánujete aj inú pomoc ľuďom v núdzi? Ako sa vám to ukazuje za posledný čas?
Pre nás je dôležitá podpora ako taká. Keď vidíme, že pomoc materiálna, potravinová, hygienická, je účinná, je dôležitá, je akútne potrebná, tak určite má zmysel a treba v nej zotrvať a pokračovať. Ale ukazuje sa nám aj fenomén, aj to stále vnímame, že sa potrebujeme posunúť aj na vyššiu úroveň. Vychádza nám, že pomoc, ktorú dáme cez nejakú poukážku, že nedáme priamo tú materiálnu pomoc ľuďom do rúk, je príležitosťou k posilneniu ich dôstojnosti. Chceme, aby sa aj ľudia v núdzi naučili rozhodovať o tom, čo si môžu kúpiť a za koľko. Toto je už vyššia úroveň pomoci ľuďom. Preto sa aktuálne snažíme pracovať na tom, aby sme mohli dávať nielen priamo materiálnu a potravinovú pomoc, ale aby sme aj mohli ponúkať pomoc formou poukážok. Človek tak získa svoju dôstojnosť a naučí sa pracovať s hodnotou, ktorú má v rukách a rozhoduje sa sám, čo potrebuje a v tom rastie, nadobúda stratenú dôstojnosť.
Poznáte organizácie, kde sa takýmto spôsobom pomáha ľuďom v núdzi? Má to zmysel? Na jednej strane je to risk, na druhej je to obrovská odvaha dať človeku slobodu na sebe zapracovať a má to ďalekosiahly efekt.
Ja mám skúsenosť z Ríma, kde rímska charita spustila obchodík. Nie klasický, ale bol to priestor, kde zo si ľudia zo získaných potravín mohli nakúpiť. Dostali kartu, ktorá fungovala ako platobná karta. A rímska charita im ju nabila nejakou hodnotou v eurách, povedzme 200 eur na mesiac. Ak klient prichádzal na pravidelné poradenstvo a pracovali s ním, práve presne za účelom, aby nadobudol schopnosť, ktorú stratil alebo vôbec nemal, kartu mohol využívať. Jednoducho mal nejakú dôstojnosť, že nie všetko dostane do rúk, ale že si môže sám prísť a nakúpiť v nejakom obchodíku, kde skutočne bol a cítil sa ako v obchode, že to nebol nejaký sklad alebo priestor, v ktorom mu cez okienko vydajú povinnú výbavu, ale človek ide sám a rozhodne sa.
Ak sa stotožňujete s našimi službami a projektami pre núdznych budeme vám vďační, ak nás podporíte aj finančne.
Finančný dar môžete vložiť priamo na účet verejnej zbierky Bratislavskej arcidiecéznej charity: SK 97 3100 0000 0040 0117 1221
Prispieť môžete aj cez darovaciu stránku: https://charitaba.darujme.sk
