Ukrajinci, ktorí prišli na Slovensko na začiatku vojny, sa ocitli v novej krajine bez znalosti jazyka, čo im výrazne sťažuje každodenný život. Bez slovenčiny sú často stratení v úradoch, v práci, aj v bežnej komunikácii a len ťažko sa dokážu postaviť na vlastné nohy. Potvrdzuje to aj Olena, ktorú sme stretli v ubytovni na Račianskej ulici v Bratislave. „Som z Kyjeva a som na Slovensku od začiatku vojny. Na Ukrajine som pracovala ako  úradníčka. Učím sa slovenčinu, lebo viem, že bez nej si nenájdem prácu. Chodím na kurzy, ale tam nás učia hlavne gramatiku,“ vraví. Aj preto veľmi oceňuje dobrovoľníkov Bratislavskej arcidiecéznej charity, ktorí do ubytovne chodia dvakrát do týždňa konverzovať s Ukrajincami. Stretávajú sa s ľuďmi  a neprinášajú im len vedomosti, ale najmä svoj čas, úprimný záujem, trpezlivosť a ľudskosť. A prečo to robia? „Pretože chcem a musím,“ vysvetlila jedna z dobrovoľníčok Ľubica Paveleková. Takto pomáha už celé 3 roky a ako dodáva, motivovala ju najmä nespravodlivosť, ktorej Ukrajinci čelia. „Vždy tu príde približne 20 Ukrajiniek a Ukrajincov, medzi nimi mnoho detí. Sme viacerí dobrovoľníci, máme ich podelených do skupín, podľa úrovne znalosti slovenského jazyka. Každý niečo donesie na zahryznutie, uvarí sa čaj, káva a rozprávame sa ako starí známi. Tvoríme komunitu,“ dodáva.

Ukrajinci žijú v ubytovni na Račianskej ulici v mimoriadne skromných podmienkach. Často sa celé rodiny tlačia v jednej izbe. Dobrovoľníci sú pre nich však veľkou nádejou. Jednoduché vety po slovensky, úsmev či povzbudivé slovo majú veľkú silu. Práve tieto malé, no pravidelné momenty pomáhajú meniť cudzie prostredie na miesto, kde sa dá cítiť bezpečne. Dobrovoľníci im teda pomáhajú budovať sebavedomie, pocit istoty a spolupatričnosti. Dávajú najavo, že na novej a náročnej ceste nikto nemusí zostať sám.

„Chodím tu do druhého ročníka v škole. Slovenčina aj učenie mi ide veľmi dobre, rozumiem všetko. A aj keď je mi tu fajn, na Ukrajine je lepšie a chcem sa vrátiť domov. Mám tam viac kamarátov,“ zhrnul pocity mnohých jeho kamarátov – detí aj dospelých – 9-ročný Bogdan.

Dobrovoľnícka práca je tichou, no mimoriadne silnou oporou spoločnosti, najmä v časoch krízy a neistoty. Vďaka nej vznikajú vzťahy, porozumenie a nádej tam, kde by inak zostala len osamelosť a bezmocnosť. Ak sa chcete pridať a dobrovoľnícky pomáhať spolu s nami ľuďom, ktorí to potrebujú, hláste sa tu: https://www.charitaba.sk/dobrovolnictvo/