Pomáhať druhým pre ňu nikdy nebolo niečo výnimočné. Vyrastala v prostredí, kde to bolo prirodzenou súčasťou života. Neskôr sa zo susedskej pomoci stalo dobrovoľníctvo, z dobrovoľníctva Farská charita Lamač a dnes Gabriela Požgayová svoje skúsenosti prináša aj do Bratislavskej arcidiecéznej charity. Na polovičný úväzok u nás pôsobí ako dekanátna koordinátorka a pomáha prepájať farské charity, ich dobrovoľníkov aj skúsenosti.
Gabriela Požgayová vyštudovala Strednú školu umeleckého priemyslu a následne na Univerzite Komenského učiteľstvo dejepisu a nemeckého jazyka. Pôsobila napríklad na Spojenej škole na Mokrohájskej ulici, neskôr učila nemčinu na základnej škole. Svoje vzdelanie si postupne rozšírila o arteterapiu, špeciálnu pedagogiku a napokon aj o counseling – nedirektívnu metódu pomoci človeku. Je mamou troch detí.
Pomoc mala pred očami odmalička
Keď sa jej pýtame, čo ju priviedlo k dobrovoľníctvu, nehľadá jeden konkrétny okamih. Pomáhanie bolo prítomné v jej rodine celé generácie.
„Celý život som vnímala, že moji príbuzní pomáhali druhým. Moja krstná mama so svojou mamou prevádzkovali lekáreň Samaritán, moja babka bola lekárka a tiež celý život pomáhala. Rodičia boli pedagógovia, služba druhým bola pre nich prirodzená. Asi sa to vo mne ukotvilo podvedome a som za to veľmi vďačná,“ vraví Gabriela Požgayová.
Dôležitú úlohu zohral aj samotný Lamač. Gabriela ho opisuje ako komunitu, v ktorej sa ľudia poznajú celé desaťročia. Generácie, ktoré tam vyrastali, zostali bývať blízko seba, poznajú svojich susedov a často vedia aj to, kto práve potrebuje pomoc: „Na začiatku to bola taká susedská a samozrejmá pomoc. V Lamači sa poznáme, sme jedna komunita, ktorá spolu žije. Vidíte, že niekto niečo potrebuje, tak mu jednoducho pomôžete.“
Z garáže vznikla Farská charita Lamač
Výrazný impulz prišiel po vypuknutí vojny na Ukrajine. Ľudia vo farnosti chceli pomôcť a začali sa spontánne organizovať.
„Mali sme k dispozícii priestor jednej garáže, ktorá sa stala zberným miestom. Ľudia tam nosili deky, oblečenie, potraviny – vtedy bolo potrebné prakticky všetko.“
Práve pri tejto skúsenosti si skupina dobrovoľníkov uvedomila, že pomoc potrebuje pevnejšiu štruktúru a miesto, ktoré bude ľuďom známe a dostupné.
„Povedali sme si, že by bolo dobré pomoc centralizovať na neutrálnej pôde a farnosť bola na to najlepším miestom.“
Tak sa začala formovať Farská charita Lamač, ktorá v roku 2023 získala oficiálny dekrét o zriadení. Dnes ju tvorí približne pätnásť ľudí rôznych profesií – medzi dobrovoľníkmi sú pedagógovia, lekári či právnici. Práve pestrosť tímu považuje Gabriela za jednu z jeho veľkých výhod.
Niekedy človek potrebuje jedlo. Inokedy najmä prijatie
Farskej charite sa postupne podarilo vytvoriť aj zázemie pre pomoc. V jednom z priestorov funguje kancelária prvého kontaktu – bezpečné miesto pre človeka, ktorý prichádza so svojím problémom a neraz aj s pocitom hanby.
„Prichádzajú k nám ľudia, ktorí sa boja alebo hanbia. Niekedy potrebujú jednoducho ľudský kontakt a bezpodmienečné prijatie. My nikoho nesúdime,“ vysvetľuje Gabriela Požgayová.
Prvá vyslovená prosba býva veľmi konkrétna – chýbajú peniaze, potraviny či lieky. Za materiálnym problémom sa však neraz skrýva oveľa zložitejšia životná situácia: „Často je za tým zlá psychická alebo beznádejná situácia. Nevedia, čo dajú deťom jesť, ako im zaplatia krúžky, nemajú na lieky. Chodia k nám aj seniori, ktorí žijú z minimálnych dôchodkov.“
A nie sú to iba Lamačania. Do farskej charity prichádzajú aj ľudia z iných častí Bratislavy. Práve vzdialenosť od vlastného okolia im niekedy dodá odvahu požiadať o pomoc.
„Blízkym často nepovedia: Mám problém. Kvôli anonymite preto prídu radšej niekam, kde ich nikto nepozná,“ dodáva.
Pomoc nemá človeka udržiavať na jednom mieste
Skúsenosti z dobrovoľníctva priviedli Gabrielu aj k ďalšiemu vzdelávaniu. Absolvovala štúdium counselingu na teologickej fakulte, ktoré sama označuje za „zlatý klinec“ svojho vzdelávania. Popri tom využíva arteterapiu a venuje sa aj špeciálnopedagogickému poradenstvu. Dôležité pre ňu je, aby charitatívna pomoc nebola iba opakovaným riešením momentálnej núdze. Jej cieľom má byť, pokiaľ je to možné, posun človeka k väčšej samostatnosti: „Nechceme, aby ľudia iba chodili z jedného miesta na druhé a stále dostávali tú istú pomoc. To nie je cieľ charity. Chceme, aby sa posúvali, aby sme im pomohli vymaniť sa z problémov.“
Aj preto považuje za dôležité vzdelávanie dobrovoľníkov, zdieľanie informácií a spoluprácu medzi jednotlivými farskými charitami.
To, čo funguje v Lamači, môže pomôcť aj inde
Práve skúsenosť Farskej charity Lamač bola jedným z dôvodov, prečo Gabriela dostala ponuku stať sa dekanátnou koordinátorkou Bratislavskej arcidiecéznej charity. Veľmi rýchlo však zistila, že výmena skúseností funguje oboma smermi.
„Myslela som si, že budeme najmä odovzdávať to, čo sme sa naučili my. Ale zisťujem, že aj naša farská charita sa vďaka tejto práci posúva ďalej. Zdieľame skúsenosti, niekedy aj konkrétne prípady a hľadáme riešenia spoločne,“ teší sa.
Na Bratislavskej arcidiecéznej charite Gabriela Požgayová oceňuje predovšetkým tímovú prácu, spolupatričnosť a možnosť ďalšieho vzdelávania. Nová pozícia jej zároveň umožňuje pozerať sa na farské charity z väčšieho odstupu a pomenovať témy, ktoré budú dôležité do budúcnosti. Jednou z nich sú samotní dobrovoľníci.
„Vidím, že sa musíme venovať aj tomu, ako dobrovoľníkov odmeňovať, ako ich motivovať a udržať. Aby nám nevyhoreli, aby neboli frustrovaní. To je jeden z mojich cieľov na novej pozícii,“ uzatvára.
Charita totiž nestojí iba na pomoci ľuďom v núdzi. Stojí aj na ľuďoch, ktorí sú ochotní byť pri nich – a ktorí sami potrebujú cítiť, že na svoju službu nie sú sami.
