Sociálna práca patrí medzi profesie, bez ktorých by spoločnosť fungovala len veľmi ťažko. Napriek tomu o nej hovoríme málo a jej význam si uvedomujeme až vtedy, keď sa nás osobne dotkne kríza – chudoba, strata bývania, osamelosť či bezmocnosť. Sociálni pracovníci stoja pri ľuďoch, ktorí sa narodili do znevýhodnených podmienok alebo sa dostali do ťažkej situácie. Pomáhajú im zorientovať sa v systéme, hľadať riešenia a najmä – nestratiť dôstojnosť. Jedným z nich je aj náš nový kolega Roman Csikos.

„To, čo ma na sociálnej práci lákalo, bol zmysel pre spravodlivosť, silný sociálny kontext. Všetko, čo pomáha ľuďom, mi totiž bolo blízke. Sú to hodnoty, ktoré som dostal od rodičov,“ vraví.

Počas svojej profesionálnej cesty si prešiel rôznymi pozíciami. Dlhé roky pracoval ako supervízor a bol v každodennom kontakte so sociálnymi pracovníkmi.

„Pomáhal som im s vnútorným prežívaním. Bola to veľmi dobrá skúsenosť. Táto práca je ťažká, lebo pomáhať nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Človeku veľa vecí môže unikať, prichádza vyhorenie a bez stanovenia si vlastných hraníc môže škodiť sám sebe a rovnako aj človeku, ktorému pomáha,“ vysvetľuje Roman Csikos.

Roman dlhé roky pôsobil v silnom odbornom tíme s ľuďmi, ktorým na zmene skutočne záležalo v rámci národného projektu zameraného na terénnu sociálnu prácu s rómskou komunitou a ľuďmi bez domova. Prešiel rôznymi pozíciami a dnes sa v charite po rokoch vracia k priamej práci s ľuďmi v núdzi.

„Pre mňa je dôležité, aby moja práca mala zmysel. V Bratislavskej arcidiecéznej charite som zatiaľ krátko, ale teším sa. Cítim, že tu funguje dobrý tím, sú tu zdravé vzťahy a rešpektuje sa osobitosť každého z nás. A o toto isté sa snažím aby cítil aj človek, ktorému pomáham,“ uzatvára.

Jeho každodennou prácou je pomoc jednorodičom, ľuďom na ulici a všetkým, ktorí sa ocitnú v ťažkej situácii a potrebujú nasmerovanie. Skupiny ľudí, ktorým v našej organizácii pomáhame sú totiž rôznorodé a naozaj obrovské.