Nie každý životný príbeh sa začína ľahko. Milošov život poznačili náročné skúsenosti, samota aj duševné ochorenie, ktoré prišlo už v období dospievania. Napriek tomu si dokázal zachovať niečo veľmi vzácne — dobrotu, záujem o druhých a schopnosť tešiť sa z malých vecí. Miloš je klientom DSS a RS Samária od roku 2002. Dnes je známy svojou srdečnosťou, humorom a ochotou pomáhať ostatným. Cesta k tomu však nebola jednoduchá.
Duševné ochorenie sa u neho prejavilo, keď mal len 17 rokov. V tom období prežíval rozchod rodičov, šikanovanie v škole a veľkú stratu opory v otcovi, ktorý odišiel pracovať do zahraničia. Postupne sa objavili nespavosť, uzatváranie sa do samoty aj halucinácie. Nasledovali hospitalizácie a dlhé obdobie hľadania vhodnej liečby.
Miloš po škole nikdy nepracoval a dlhé roky trávil najmä doma. Napriek tomu sa nikdy úplne nevzdal. Veľkou oporou mu bola mama, brat a neskôr aj psychiatrička, ktorej dôveroval a ktorá mu pomohla stabilizovať zdravotný stav.
Veľkým zlomom v jeho živote bol príchod do DSS a RS Samária. Prostredie, kde našiel prijatie, priateľov a pocit, že niekam patrí.
„Prestal byť izolovaný doma a začal znovu žiť medzi ľuďmi,“ spomína jeho mama.
Postupne sa začal zapájať do aktivít, objavovať nové záľuby a budovať si vzťahy, ktoré pretrvali dodnes. Naučil sa vyšívať ozdobné pohľadnice, začal zbierať pohľadnice, magnetky či staré bankovky a našiel si veľkú záľubu v dopisovaní s ľuďmi zo Slovenska aj zo zahraničia.
Veľmi rád cestuje, spoznáva nové miesta a zúčastňuje sa spoločných výletov. Najradšej má prechádzky v prírode, návštevy historických miest a pokojné chvíle pri káve s rodinou.
Na Milošovi si ľudia vážia jeho štedrosť a láskavosť. Nezabúda na sviatky svojich priateľov a blízkych, ktorých rád poteší malým darčekom alebo vlastnoručne vyšívanou pohľadnicou.
Aj doma sa snaží byť užitočný — pomáha mame s domácnosťou, chodí na nákupy, vybavuje veci na pošte a pomáha susedke. Má rád spoločnosť ľudí a rád sa rozpráva o tom, čo zažil počas dňa.
Hoci ho občas stále trápia ťažšie chvíle a nepríjemné myšlienky, naučil sa hľadať pokoj v aktivitách, ktoré mu prinášajú radosť a stabilitu. Najčastejšie vo vyšívaní, triedení pohľadníc alebo plánovaní ďalších ciest.
Jeho príbeh ukazuje, aké dôležité je mať pri sebe ľudí, ktorí človeka prijmú, podporia a pomôžu mu znovu nájsť svoje miesto v živote. V DSS a RS Samária našiel nielen odbornú pomoc, ale aj priateľstvá, bezpečie a každodennú motiváciu nevzdávať sa.
Dnes sníva o tom, že ešte navštívi Rím a Atény, bude ďalej spoznávať nových ľudí a zostane obklopený tým, čo je pre neho najdôležitejšie — rodinou, kamarátmi a pocitom pokoja.
Aj vďaka podpore dobrých ľudí môžeme byť oporou pre ďalších ľudí, ktorí potrebujú nájsť nádej, prijatie a nový začiatok.
