Canisterapia dokáže otvoriť dvere tam, kde slová často nestačia. Prítomnosť psa prináša pokoj, radosť, motiváciu aj chuť nadväzovať vzťahy. Práve preto Bratislavská arcidiecézna charita pravidelne prináša intervencie za asistencie psa aj klientom sociálnych služieb v DSS a RS Samária. Stretnutia s terapeutickým psom Maxom nie sú len príjemným spestrením dňa. Pomáhajú rozvíjať komunikáciu, podporujú sociálne kontakty, posilňujú sebavedomie a prinášajú chvíle, na ktoré sa klienti tešia celé týždne. O tom, čo všetko sa skrýva za canisterapiou, prečo nie je každý pes vhodný na túto prácu a aké zmeny dokáže pravidelný kontakt so psom priniesť, sme sa rozprávali s canisterapeutkou Michaelou Nagy, ktorá spolu so svojím psom Maxom pravidelne navštevuje aj klientov Bratislavskej arcidiecéznej charity.

Čo vás priviedlo práve ku canisterapii? Bol to váš celoživotný sen alebo ste sa k nej dostali postupne?

Nebola to úplne priama cesta, ale spätne vidím, že psy a ich vplyv na človeka sa tiahli celým mojím životom. Psy som milovala odmalička – susedova vlčiačka Nera bola mojou najlepšou kamarátkou už v piatich rokoch.

Počas au-pair pobytu v USA som vyštudovala Animal Behavior College a získala certifikát trénerky psov. Po návrate som vyštudovala sociálnu prácu, bakalársku prácu venovala canisterapii a s mojím vtedajším psom absolvovala canisterapeutický kurz. Neskôr sa však môj profesionálny život na viac ako pätnásť rokov presunul do IT auditu a compliance.

Korporátna práca ma veľa naučila o komunikácii a fungovaní ľudí pod tlakom, no dlhodobý stres napokon dobehol aj mňa a prešla som si vyhorením. Táto skúsenosť ma vrátila k spojeniu človeka a psa a zároveň mi ukázala, aké dôležité sú prevencia, duševná pohoda a schopnosť zvládať stres.

Ani výber Maxa – môjho terapeutického psa nebol náhodný. Vyberala som ho podľa povahových predpokladov pre prácu s ľuďmi, od šteniatka som tomu prispôsobovala jeho socializáciu a výcvik a neskôr som si doplnila akreditované vzdelávanie v oblasti intervencií za asistencie zvierat.

Nebolo to teda jedno rozhodnutie ani presný celoživotný plán, ale cesta, ktorá ma napokon priviedla späť k tomu, čo mi vždy dávalo najväčší zmysel.

Čo vlastne canisterapia je?

Canisterapia je zaužívané pomenovanie pre odbornú a zámernú prácu, pri ktorej je pes zapojený do podpory človeka. Dnes sa čoraz častejšie používa širší pojem intervencie za asistencie zvierat, v tomto prípade psa.

Stretnutia môžu mať terapeutický, vzdelávací, aktivizačný alebo podporný charakter. Záleží na potrebách klienta, stanovenom cieli a kvalifikácii človeka, ktorý ich vedie. Nie každé stretnutie so psom je preto automaticky terapiou v klinickom zmysle.

Ja svoju prácu označujem najmä ako intervencie alebo aktivity za asistencie psa. Som facilitátorka tímu človek – pes a stretnutia ktoré pripravujem majú jasný cieľ a podporujú najmä duševné zdravie.

Mnohí ľudia si predstavia len „hladkanie psa“. Ako by ste vysvetlili, čo je canisterapia z odborného pohľadu?

Hladkanie môže byť príjemnou súčasťou stretnutia, ale odborná intervencia je vopred pripravená, cielená a prispôsobená konkrétnemu klientovi alebo skupine.

Pes pomáha vytvárať podmienky na komunikáciu, učenie, pohyb, motiváciu, sociálny kontakt či vyjadrovanie emócií. Klient môže prostredníctvom psa precvičovať pozornosť, pamäť, rozhodovanie, motoriku alebo spoluprácu – napríklad mu dávať pokyny, pripravovať úlohy, rozpoznávať jeho reč tela alebo sa zapojiť do hry.

Pes pritom nie je pomôcka, ale živý partner, ktorý spontánne reaguje a poskytuje okamžitú spätnú väzbu. Niekedy je až zrkadlom toho, ako sa človek práve cíti. Práve jeho prirodzenosť často osloví aj človeka, ktorý sa pri bežnej rozhovorovej aktivite zapája len málo.

Odborne sa táto oblasť profesionalizuje, tu zohráva veľkú úlohu medzinárodná organizácia IAHAIO – International Association of Human-Animal Interaction Organizations, ktorá podporuje výskum, vzdelávanie a štandardy dobrej praxe. Zdôrazňuje odbornú prípravu človeka, vhodnosť psa, jasný cieľ, bezpečné vedenie a rešpektovanie potrieb klienta aj zvieraťa.

Aký pes môže byť terapeutom? Je každý pes vhodný na canisterapiu? Aké vlastnosti musí mať a ako prebieha jeho príprava?

Nie každý priateľský alebo dobre vycvičený pes je vhodný na intervencie. Rozhodujúca je najmä jeho povaha. Mal by byť psychicky stabilný, sociálny, predvídateľný a kontakt s ľuďmi si musí skutočne užívať, nielen ho tolerovať.

Mal by bezpečne reagovať na rôznych ľudí, nezvyčajné pohyby, zvuky, pachy, zdravotné pomôcky a nové prostredia. Zároveň musí dôverovať svojmu človeku a byť s ním dobre ovládateľný.

Príprava psa sa začína socializáciou, bezpečným vzťahom a základnou ovládateľnosťou. Dôležité je aj odborné posúdenie osobnosti psa, napríklad PADA evaluácia, ktorá nehodnotí iba poslušnosť, ale najmä reakcie v nových a sociálne náročných situáciách, zvládanie záťaže a prirodzené predpoklady na túto prácu. Práve v tejto oblasti sa ďalej vzdelávam a verím, že budem môcť takéto evaluácie poskytovať aj na Slovensku už budúci rok.

Každý vhodný pes môže mať inú silnú stránku. Max je aktívny a spoločenský, preto sa s ním zameriavam na aktivizáciu klientov, hru, pohyb a spoluprácu – na také spontánne bytie v radosti, ktoré je preňho typické.

Úspešná evaluácia však neznamená, že pes je vhodný pre každú skupinu klientov alebo aktivitu. Je rovnocenným členom tímu a jeho povaha, aktuálna kondícia a hranice sa musia rešpektovať a nájsť vhodnú kombináciu k nemu.

Akú úlohu zohráva canisterapeut?

Canisterapeutovi musí úprimne záležať na ľuďoch aj na zvieratách. Mal by byť empatický, vnímavý a trpezlivý, ale zároveň schopný súčasne riadiť celú intervenciu. Preto je dôležité aj pravidelné odborné vzdelávanie.

Jeho úlohou je pripraviť stretnutie podľa potrieb klienta, stanoviť cieľ a vhodne zapojiť psa. Podľa typu služby spolupracuje s odborníkmi a personálom zariadenia, ktorí klienta dobre poznajú.

Kľúčový je vzťah a dôvera medzi človekom a jeho psom. Canisterapeut musí psa dobre poznať, vedieť čítať jeho reč tela a rešpektovať, keď potrebuje odstup, prestávku alebo aktivitu odmietne. Pes musí mať istotu, že ho jeho človek nenechá v situácii, ktorá je preňho nepríjemná alebo príliš náročná.

Dobrý canisterapeut je sprostredkovateľom vzťahu medzi človekom a psom. Vytvára podmienky, aby bolo stretnutie bezpečné, príjemné a zmysluplné pre obe strany.

Aká je úloha canisterapeuta počas stretnutia? Čo všetko musíte sledovať okrem samotného klienta?

Počas stretnutia sledujem náladu klientov, ich reakcie, mieru zapojenia aj dynamiku skupiny – kto potrebuje podporu, kto sa zapája menej a či má každý dostatok priestoru.

Zároveň neustále vnímam Maxa: jeho reč tela, sústredenie, mieru vzrušenia a potrebu prestávky. Max ľudí miluje a pri ich prítomnosti by najradšej zostal stále zapojený. Preto ho učím oddychovať aj vtedy, keď sa okolo neho niečo deje, a niekedy mu musím hranicu vytvoriť ja.

Práca s Maxom ma naučila, že welfare psa neznamená iba chrániť ho pred kontaktom, ktorý nechce. Znamená aj rozpoznať, keď kontakt síce vyhľadáva, ale sám si nedokáže nastaviť zdravú hranicu. Vlastne je v tom trochu podobný mne – aj ja som sa musela naučiť oddychovať.

Okrem klientov a psa sledujem bezpečnosť priestoru, priebeh aktivít a spolupracujem s personálom. Plán je preto vždy iba rámec, ktorý musím podľa aktuálnej situácie vedieť zmeniť.

Pre koho je canisterapia určená?

Canisterapia môže byť prínosná pre veľmi rôznorodých ľudí – deti, dospelých aj seniorov.

Klientom môže byť dieťa, ktoré si pri psovi precvičuje čítanie, autistický človek, ktorému pes pomáha vytvoriť bezpečnejší priestor na komunikáciu, senior, ktorý potrebuje podporiť jemnú motoriku a pamäť alebo človek s duševným ochorením, pre ktorého je pes mostom k sociálnemu kontaktu.

Služby za asistencie psa sú prínosné aj pre ľudí v pracovnom prostredí, ktorí sa učia zvládať dlhodobý stres, lepšie rozpoznávať svoje potreby a predchádzať vyhoreniu.

Práve táto rôznorodosť je na canisterapii nádherná. Neexistuje jeden typický klient – vždy ide o konkrétneho človeka, jeho potreby a cieľ.

S akými skupinami klientov pracujete najčastejšie? Pri akých diagnózach alebo životných situáciách býva canisterapia najväčším prínosom?

Najčastejšie pracujem s dospelými klientmi sociálnych služieb vrátane ľudí s duševnými ochoreniami. Vďaka dlhoročnej skúsenosti vo veľkých firmách sa venujem aj ľuďom v pracovnom prostredí, ktorí zažívajú dlhodobý stres, tlak alebo riziko vyhorenia.

Mojou srdcovkou je duševné zdravie, pretože sama viem, aké je to, keď duševná pohoda prestane fungovať tak, ako by mala. Chcem, aby ľudia počas našich intervencií nielen pocítili úľavu, ale aby si konkrétne princípy dokázali preniesť aj do bežného života.

Max je v tom úžasným mostom medzi informáciou a zážitkom. Keď sa rozprávame o jeho potrebách a o tom, čo sa deje, keď nie sú naplnené, klienti si často uvedomia, ako podobne fungujú aj oni – napríklad bez dostatku oddychu, bezpečia, pohybu, kontaktu alebo priestoru pre seba.

Pes tak pomáha dostať informácie do reality a cez konkrétny zážitok si človek môže uvedomiť niečo dôležité aj o sebe.

Do nášho zariadenia chodíte pravidelne pracovať s klientmi sociálnej služby. Ako by ste opísali našich klientov a ciele, ktoré sa počas stretnutí snažíte napĺňať?

Vašich klientov vnímam ako rozmanitú skupinu osobností. Každý má iné skúsenosti, tempo, spôsob komunikácie aj vzťah ku psom. Niektorí sa zapoja okamžite, ďalší potrebujú viac času a bezpečný priestor na pozorovanie.

Mojím cieľom je vytvárať stretnutia, pri ktorých môže každý zažiť úspech, uvoľnenie a zapojiť sa podľa svojich možností. Podporujeme komunikáciu, pozornosť, rozhodovanie, vyjadrovanie emócií a sociálny kontakt. Učíme sa aj rozpoznávať reč tela psa a rešpektovať hranice.

Dôležitou súčasťou je radosť, hra a spoločný zážitok. Chcem klientom dopriať skúšať nové veci, rozhodovať sa a hovoriť o témach, ktoré ich zaujímajú alebo trápia.

Čo prináša klientom? Aké zmeny si na klientoch najčastejšie všímate po pravidelných stretnutiach?

Najčastejšie si všímam zmenu atmosféry. Keď Max príde, ľudia sa usmievajú, spontánnejšie komunikujú a niekedy povedia: „Doteraz nič moc, ale teraz, keď je tu Max, už je super.“ Je krásne počuť, že im stretnutie zlepšilo deň.

Pri pravidelných stretnutiach vidím väčšiu ochotu zapájať sa, rastúcu dôveru a iniciatívu. Klienti si pamätajú pravidlá aj aktivity a postupne sa odvážia urobiť niečo, čo predtým iba pozorovali.

Psychicky môže stretnutie priniesť uvoľnenie, motiváciu a pocit úspechu. Sociálne podporuje rozhovor a spoluprácu, fyzický pohyb, manipuláciu s pomôckami či hádzanie loptičky. Každý však reaguje individuálne a aj malý krok môže byť významným výsledkom.

Výskumy hovoria o pozitívnom vplyve kontaktu so zvieraťom na psychické zdravie človeka. Aké mechanizmy podľa vás stoja za tým, že canisterapia funguje?

Spája sa tu viacero mechanizmov. Pozitívny kontakt so psom môže človeka upokojiť psychicky aj telesne. Výskumy pri niektorých intervenciách zaznamenali krátkodobé zníženie krvného tlaku, srdcovej frekvencie, stresu, úzkosti či kortizolu. Výsledky nie sú rovnaké u každého, preto je presnejšie hovoriť o možných prínosoch než o automatickom účinku.

Pes ponúka kontakt bez hodnotenia. Nezaujíma ho diagnóza ani spoločenské postavenie a reaguje najmä na prítomný okamih. So psom sme viac „tu a teraz“, čo môže prerušiť kolobeh napätých alebo úzkostných myšlienok.

V skupine je Max často sociálnym mostom. Pre človeka môže byť jednoduchšie najskôr hovoriť o ňom než o sebe. Keď mu dá zrozumiteľný signál a Max zareaguje, klient zároveň zažíva okamžitú spätnú väzbu a pocit, že niečo dokáže ovplyvniť.

Canisterapia teda spája telesné upokojenie, pocit prijatia, prítomný okamih, sociálny kontakt, motiváciu a konkrétny zážitok.

Spomeniete si na situáciu alebo klienta, pri ktorom vás canisterapia naozaj prekvapila svojím účinkom?

Takých momentov bolo viac. Pri klientoch sociálnych služieb ma tešia chvíle, keď človek, ktorý sa bojí hovoriť alebo sa bežne zapája iba málo, začne vďaka Maxovi komunikovať, dá mu pokyn alebo sa pridá k aktivite.

Krásne bolo sledovať klienta, ktorý býval počas skupinových stretnutí veľmi pasívny a často zaspal. Max ho postupne motivoval natoľko, že sa začal aktívne zapájať a dnes už počas našich stretnutí väčšinou nespí. Malá ale významná zmena pre neho, lebo sa viacej zapája do kolektívu a to prináša zase ďalšie a ďalšie benefity.

Podobný moment som zažila aj v jednej firme, kde sme robili workshop o duševnom zdraví a strese. Jedna účastníčka počas aktivity prvýkrát nahlas pomenovala, čo jej spôsobuje stres. Sama si v tej chvíli uvedomila, že to dovtedy nikdy takto jasne nevyslovila ani sama pre seba. Ale Max pre ňu vytvoril bezpečné prostredie, v ktorom sa otvorila a dokázala prísť sama na to čo potrebuje spraviť inak. To je krásny pocit.

A samozrejme, aj u vás, neviem či môžem menovať, ale je človek, ktorý sa bojí psov a po prvom stretnutí s Maxom ho vždy príde sám privítať a pohladkať. To je predsa úplne úžasné. Je krásne vidieť ako sa strach rozplýva, nemožné sa stáva skutočnosťou a bariéry sa uvoľňujú.

Často však nemusí ísť o dramatické zmeny, ale o jednu vetu, prvý dotyk alebo malé rozhodnutie zapojiť sa. Jeden malý krok mimo komfortnej zóny dnes, je oveľa viac ako to, čo robil doteraz. A postupne sa to nabaľuje a zrazu vidíme zmenu, ktorá prišla prirodzene sama a bez nátlaku. Práve tieto chvíle robia našu prácu zmysluplnou.

Aké reakcie od klientov počúvate najčastejšie? Čo vám po stretnutiach hovoria?

Najčastejšou spätnou väzbou je radosť zo stretnutia s Maxom. Klienti hovoria, že sa naňho tešili, že majú hneď krajší deň, alebo sa hneď pýtajú, kedy opäť príde.

Pri podpore duševného zdravia je radosť veľmi dôležitá. Pre človeka, ktorý prežíva stres, úzkosť, apatiu alebo náročné obdobie, nemusí byť samozrejmosťou. Aj krátka chvíľa smiechu alebo tešenia sa na aktivitu môže mať veľkú hodnotu a pomôcť telu sa liečiť.

Dôležitá je pre mňa aj spätná väzba personálu, ktorý si môže všimnúť, že je niekto počas našich stretnutí aktívnejší, pokojnejší alebo komunikatívnejší. Takéto postrehy ukazujú, že nejde iba o príjemné rozptýlenie.

Ľudia sa často pýtajú, či terapia neunavuje aj samotného psa. Ako sa staráte o jeho pohodu a ako spoznáte, že potrebuje oddych?

Áno, táto práca môže byť pre psa únavná. Počas stretnutia spracováva množstvo pachov, zvukov, pohybov, emócií a sociálnych kontaktov. Primeraná únava po zmysluplnej aktivite je prirodzená, nesmie však prerásť do preťaženia alebo dlhodobého stresu.

Je preto zásadné rozpoznať aj jemné signály nepohody – napríklad odvracanie hlavy, olizovanie nosa, zívanie, zmenu držania tela, spomalenie reakcií, vyhľadávanie odstupu alebo stratu záujmu. Keď Max potrebuje prestávku, dostane ju, aj keby to znamenalo zmeniť plán.

Po intervencii ho vezmem von, kde môže voľne čuchať, behať a naháňať loptičku bez pokynov a štruktúry. Potrebuje sa otriasť zo všetkých vnemov a znovu byť jednoducho psom.

Tak ako my po dobrom pracovnom výkone potrebujeme aktívny alebo pasívny oddych, potrebuje ho aj pes. Mojou úlohou je zabezpečiť mu ho – aj keby to znamenalo behať s ním vonku v daždi a blate.

Existujú nejaké mýty alebo predstavy o canisterapii, ktoré by ste chceli vyvrátiť?

Prvým mýtom je, že canisterapia znamená iba hladkanie psa. Odborná intervencia môže obsahovať rôzne aktivity a predovšetkým má konkrétny cieľ.

Ďalším je predstava, že každý milý pes je na túto prácu vhodný. Pes musí mať potrebnú stabilnú povahu, prípravu a mať rád kontakt s ľuďmi. Inak ho môžeme vystaviť dlhodobému stresu.

A napokon, dobrý terapeutický pes nemusí iba pokojne ležať a nechať sa hladkať. Maxovým darom je hravá energia, pohyb a spontánny kontakt s ľuďmi, preto sa tomu prispôsobujú aj naše intervencie.

Čo vás na tejto práci napĺňa?

Najviac ma napĺňajú chvíle, keď vidím u ľudí radosť. Radosť, hra a bytie v prítomnom okamihu sú pri podpore duševného zdravia veľmi dôležité, najmä pre človeka, ktorý ich vo svojom bežnom živote nezažíva často.

Milujem momenty, keď sa človek vďaka Maxovi zapojí, otvorí alebo zažije úspech – napríklad príde bližšie, vyskúša novú aktivitu alebo povie vetu, ktorú by bez jeho prítomnosti možno nevyslovil.

Baví ma vytvárať stretnutia, ktoré majú odborný základ, ale sú prirodzené, hravé a ľudské. Max do nich prináša autentickosť a úprimnú náklonnosť k ľuďom, takže každé stretnutie je iné.

Táto práca prepája všetko, čomu verím – rešpekt k človeku aj zvieraťu, prevenciu, vzdelávanie, radosť a zmysluplný kontakt. Keď vidím, že naše stretnutie konkrétnemu človeku pomohlo, je to pre mňa najväčší úspech.